Kôň

Kone sú štvornohé, bylinožravé cicavce s jedným kopytom na každej nohe. V dávnej minulosti boli divé, dnes sú však takmer všetky kone zdomácnené. Väčšina kopytníkov patrí medzi párnokopytníky -ich nohy sú zakončené dvoma prstami s kopytami. Nohy koňa sú však zakončené jedným veľkým kopytom. 

Táto vlastnosť spolu s dlhými silnými nohami robí z koní rýchlych a neúnavných bežcov. Sú dokonale prispôsobené životu na šírych pláňach, kde sa nedá pred nepriateľom ukryť. Kone sú spoločenské zvieratá v prírode žijú v 10-až 20-členných čriedach. Kobyly sú schopné od veku 2-3 rokov priviesť na svet 1 mláďa ročne. Kedysi sa na pláňach východnej Európy a strednej Ázie preháňali celé čriedy divých koní. Stávali sa korisťou vlkova iných nepriateľov, ale lovili ich aj ľudia pre potravu. Asi pred 6000 rokmi ľudia po prvý raz skrotili kone. Odvtedy sa história koní dramaticky zmenila.

Domestikované kone čoskoro počtom prevýšili divé, ktoré sa stali veľmi vzácnymi. Pôvodne existovali 3 rôzne druhy divých koní. Koncom19.stor. však ostal už len jeden, kôň Przewalského, žijúci v odľahlých oblastiach Mongolska. Dnes žije v rôznych zoologických záhradách na svete asi 700 koní Przewalského. Kone boli šľachtené na rôzne účely. Niektoré plemená boli šľachtené pre svoju ťažnú silu a mali za úlohu ťahať pluhy a vozy, skôr ako boli známe traktory. Dnes existuje asi 200rôznych plemien koní. Patrí medzi ne obrovský shirský kôň, ktorý v kohútiku dosahuje výšku až 2 m, ale i shetlandské poníky, vhodné aj pre deti, a falabella z Argentíny, ktorá je menšia ako mnohé plemená psov. 

Dnes sa kone používajú na celom svete okrem Antarktídy. V mnohých krajinách sú dodnes základným prostriedkom na dopravu a obživu obyvateľstva. V Severnej Amerike mali od polovice 19.stor.významnú úlohu pri chove dobytka a Austrálčania dodnes používajú kone vyšľachtené z odolného plemena waler, ktoré chovali prví prisťahovalci. Okrem toho sa kone dnes používajú aj v polícii, pri slávnostiach, športových udalostiach, pri poľovačkách a jazdení pre zábavu. Najpopulárnejšie sú však konské dostihy. Na ne sa najčastejšie používajú anglické plnokrvníky, potomkovia arabských žrebcov krížených v 18. stor. s anglickými dostihovými koňmi.

SLUCH

Sluch majú kone výborný a vnímajú zvuky na veľkú vzdialenosť. Ak je kôň sústredený a započúvaný, smerujú obe uši dopredu, keď stratí záujem o pôvod zvuku, obe uši otočí dozadu. Práve preto, že výborne počuje, nemajú kone radi hluk a rámus - v stajni sa preto chováme ticho a kludne . Dostihové kone je treba zvyknúť na väčšiu hlučnosť, preto v stajni býva napr. pustené rádio. Starí chovatelia hovoria že "kôň hovorí ušami" , preto si ich všímame a podľa ich postavenia reagujeme. 
Kone majú napriamené uši, keď 
- sú pozorní, zvedaví 
- sa zoznamujú s človekom alebo zvieraťom 
- si prezerajú neznámy predmet 
- sa sústreďujú na miesto doskoku, vo fáze letu a pri vlastnom doskoku 
Kone majú voľne uši, keď odpočívajú, sú spokojný. 
Kone majú uši dozadu, keď sú podráždení či sa chystajú zaútočiť.

Kone sú veľmi citlivé na zvuk a môžu počuť vysoké a nízke tóny, ktoré ľudia nie sú schopný vnímať. Kôň automaticky nereaguje panicky na neznámy zvuk; všimne si ho a zapamätá. Ak sa niečo stane v tom istom čase, ako zaznie zvuk, v budúcnosti spojí túto udalosť so zvukom. To je dôležitá zložka výcviku a učenia. Kone majú lepší sluch než ľudia. Ustajnené kone napríklad veľmi skoro rozpoznajú motor auta svojho pána a jeho zvuk spájajú s jeho príchodom.4asto vnímajú zvuk a reagujú naň oveľa skôr než pracovníci na dvore.

V mnohých krajinách je teraz populárna drezúra so sprievodnou hudbou a zdá sa, že kone ju tiež obľubujú. Sú rozjarené, vážne, pokojné alebo energické v súlade s hudbou vybranú pre ich cvičenie- Podobne ako cirkusové kone často spájajú hudbu s osobitnými pohybmi.

Pamätajte, že váš kôň je v boxe zajatcom. Vy sa môžete tešiť z rádia, ktoré vám hrá pri práci, ale uvažujte, či aj váš kôň má z toho radosť ako vy. Nikdy nenechávajte hrať rádio po celý čas, lebo to nemusí vyhovovať vášmu koňovi.

HMAT

Koža a svaly sú na dotyk veľmi citlivé, preto s mladými koňmi a žriebätami zachádzame citlivo a opatrne, aby si napr. s čistením nespájali zlé zážitky. Zvýšenú opatrnosť vyžadujú veterinárne zákroky, kutie, ale tiež sedlanie či postrojov. Pri tréningu používame na mladé kone jemné pomôcky a často chválime pohladením . Tiež predné nohy majú kone veľmi citlivé, vďaka nim môžu v tme "skúmať" terén, nohami si vyhrabávajú v zime potravu (cítia trávnaté trsy) apod. Citlivý je tiež horný pysk, porastený hmatovými chlpmi ktorými kone "prehmatávajú" potravu, predmety i človeka! Jemnými dotykmi sa mazná kobyla so žriebäťom, poprípade kobyla so žrebcom. 

ZRAK

Oči koňa sú ideálne pre divého zvieraťa žijúceho na rovine, živiaceho sa trávou a sú podobné očiam divo žijúceho dobytka alebo antilop. Takéto zvieratá potrebujú čo možno najširšie zorné pole, aby mohli vidieť potenciálnych dravcov približujúcich sa viac alebo menej zo všetkých smerov. Jeho oči sú umiestnené na bokoch hlavy, nie vpredu ako je to u dravcov. Divo žijúce kone strávia pri pasení dobrých 16 hodín denne so sklonenou hlavou. Táto pozícia im umožňuje vidieť všetko dookola a pritom stále sa pásť, bez pohybu tela, ako to musia robiť ľudia, keď sa chcú pozrieť za seba. Jediným nedostatkom sú jeho štyri tenké nohy. Zrakom je teda ideálne vyzbrojený vyhnúť sa nebezpečenstvu. To je hlavná podmienka na prežitie v divej prírode, a vysvetľuje aj to, prečo nie je ľahké priblížiť sa ku koňovi vo voľnom priestranstve bez toho aby nás zbadal.

Kone vidia do strán a z veľkej časti dozadu (zorné pole je asi 300), nepatrným pohybom hlavy na stranu môžu obsiahnuť pole celé. Pre divoko žijúce kone bola táto vlastnosť nutná - šelmy číhaly na každom kroku. Za hlavou je slepý uhol, na ktorý nesmieme zabúdať , keď vstupujeme do boxu alebo do stajní. Koňa najprv oslovíme, aby sa nezľakol a nereagoval kopnutím (bráni sa pred šelmou pred ktorou nemôže utiecť.) Tiež zóna bezprostredne pred koňom je "mŕtva", túto nevýhodu kone nahrádzajú zdvihnutím alebo skláňaním hlavy. Preto sa kone pred skokom snažia zdvihnúť hlavu do výšky a pozrieť sa na prekážku, aby mohli správne odhadnúť skok (obvykle to býva 2-3 cvalové skoky pred odskokom). Preto by ich v tejto chvíli nemali jazdci obmedzovať  pomôckami. Lákavým dostihovým koňom sa nasadia masky s tienidlami, pri kočiarových koňoch sa používajú klapky. V šere a v noci vidia kone pomerne dobre, navyše sa orientujú čuchom. 

Čuch, chuť

Oba zmysly sú u koní výborne vyvinuté, sú citlivé na nepríjemné pachy. Preto musíme udržiavať stajne v čistote, jazdkyne by nemali ku koňom prichádzať navoňané. Voľne žijúce kone sa pohybujú proti vetru, aby včas zachytili pach nepriateľa a mohli utiecť. Čuch tiež koni napovie, či je voda a potrava nezávadná - keď im "nevonia", odmietajú ju. Vzájomný pach pomôže žriebäťu nájsť matku a naopak, ak je v stáde nový kôň, musí sa s ostatnými najprv očuchať. Kone veľmi dobre vycítia aj strach človeka (potíme sa) a podľa toho sa zachovajú…Tiež každú novú vec necháme koňovi ovoňať, zoznámiť sa s ňou. Kone ešte majú čucho chuťový orgán (Jacobsonov), ktorým skúmajú pach, ktorý nasali. Zdvihnú vysoko hlavu a ohrnú horný pysk – flémujú . Žrebci tak analyzujú vône kobýl, ochotných k páreniu či iné zaujímavé pachy

tajte na našom webe